Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


O tom, ako nás reklama balamutila

16. 4. 2009

V roku 1989 k nám prišla nová vec: sloboda. S ňou sa však na nás zvalila aj iná vec, ktorá nám čerstvo získanú slobodu veľmi prudko obmedzila. Je ňou reklama. Chceme pozerať film v televízii - musíme vydržať reklamné prestávky. Možno by sme sa radi pokochali krajinkou okolo cesty, nemôžme - zavadzia tam bilboard. V dnešnom živote sa vnucovania od rôznych spolkov už nemožno zbaviť. Nedokážeme nečítať noviny a časopisy a ak ich čítame, nemožno nepozrieť na inzerciu. Keď vyhráva rozhlas, nemôžme počas reklamy zavrieť uši... Sme teda odsúdení na reklamu. Časy totality dnes už pripomína snáď len jedno miesto na Kováčskej ulicu v Košiciach tam kde sa stretáva s Vodnou. Tam je geniálny vyše desaťročný "bilboard" na ovocie a zeleninu.

Dnes je to o to horšie, že reklama klame. Je už známe, že bežný prášok nie je horší ako "nebežný". Každý vnímavý človek si všimol, že ak vám firma požičia peniaze len za úrok 4% mesačne, tak vám súčasne požičiava za 48% ročne. Ťažko potom nadávať na banku, ktorá podnikateľovi (snáď) poskytne prachy za 20% na rok.

Z oblasti ochrany prostredia nás celkom pekne ťahá za nos hamburgerový kráľ. V Košiciach sa otvorila reštaurácia a ekológom sa zalepila "tromba" výrokom: "Máme uzavretú zmluvu s firmou, ktorá nám všetky jednorazovo použité tanieriky a poháriky bude recyklovať." Len "zabudli", že v poschodovej "hotdogárni" často ľudia nebudú stolovať, a že si svoje plastové a papierové somarinky vezmú zo sebou. Kalorickobielkovinovú bombu si skonzumujú povedzme v meste, odpad nechajú vo verejnom koši a plasty napokon zhoria v spaľovni a aj tak si to odinhalujeme. Ak dostanete rakovinu, potom vám už môže byť ukradnuté, že táto známa firma podporuje Ligu proti rakovine a Deň narcisov.

Veľmi peknú vec si kapitalisti vymysleli na nás prostredníctvom produktu, ktorý sa nazýva Calgon. Každému poslali domov "indikátorový papierik", ktorý po namočení do vody ukázal, že tá voda s ktorou perieme je "fest" tvrdá. A čo s tým? Jedine Calgon!

Ako sa hovorí: Príde na psa mráz. Aj v našej rodinke sa práčka pokazila. Pokazila sa natoľko, že "bežný" človek (to znie horšie ako bežný prášok), ktorý sa mierne nechá ovplyvniť reklamou a má prachy by išiel do obchodu a kúpil by novú (aj s mikroprocesorom). K nám došiel majster "práčkar" a nedalo mi aby som sa ho neopýtal, či odporúča Calgon. Jeho odpoveď bola stručná a jasná: "Je to podvod." Ten papierik podľa neho ukáže tvrdú vodu každému, ale aj ak neklame, tak ten, kto tomu uverí sa mimoriadne výrazne "obabre". Jedna výhrevná špirála pre starú tatramatku totiž stojí okolo 500 korún a na tej našej bezcalgonovej práčke vydržala celých 20 rokov. Toľko vydržala aj nádrž na vodu a proti hrdzi, ktorá ju vyradila Calgon ťažko pomôže. Celá oprava stála 4 000 korún, čo je stále podstatne menšia cena ako cena Calgonu za 20 rokov. Samotný nerezový bubon sa aj po 20 rokoch bliští ako nový takže tá fotka na obale Calgonu je mystifikácia.(Mimochodom podľa nášho majstra je tá tatramatka výborná práčka a za novú by ju nemenil.)

V Európskej únii fajčí sto miliónov dospelých, ktorí ročne vyfajčia 600 miliárd cigariet. Tým dávajú "parádne" zarobiť tabakovému priemyslu. Vo svete prebiehajú spory o miere regulácie reklamy tabaku. Tabakové koncerny tvrdia, že reklama nezvyšuje počet fajčiarov, len nabáda už fajčiacich, aby zmenili značku cigariet. Zdravotnícke výskumy však dokázali, že v krajinách, kde zaviedli zákaz reklamy došlo k výraznému poklesu množstva fajčiarov. To však znižuje zisky naším nezištným podnikom a tak sa snažia zákazy odstrániť, či odvrátiť. V Čechách mali prijať takýto zákon v roku 1993, ale vďaka lobovaniu cigaretových magnátov, článkom v novinách a bilbordom hlásajúcich varovania o obrane slobody sa v tom istom roku podarilo zákaz odvrátiť. U nás ten náš "ochranársky zákon" vyšiel tiež v oklieštenej podobe, pričom boli používané argumenty ako "Reklama len informuje zákazníka a nezvyšuje počet fajčiarov, reklama je súčasťou voľného trhu, nuž a že zákaz reklamy nič nevyrieši. Príjem z predaja cigariet je významnou zložkou štátneho rozpočtu." Tieto veci však nie je problém vyvrátiť. Reklama na "cigy" žiadnu hodnotnú informáciu neposkytuje, pričom reklama na nebezpečné výrobky býva v mnohých krajinách zakazaná (V EU nenájedete reklamu na lieky, ktoré obsahujú psychotropné látky). Na Slovensku bolo vyrátané, že na následky fajčenia tu umiera ročne 10 000 ľudí a ekonomické škody spôsobené fajčením (napríklad na ošetrovanie chorých v tom čase už možno nefajčiarov) sú približne 32,5 miliardy korún. Príspevok do rozpočtu z predaja tabaku činí 2,6 miliardy. Takže evidentne nejde o "právo na informácie" ale o konflikt záujmov súkromných a spoločenských.

Občas sa stane, že zákaz reklamy na tabak predsa len uzrie svetlo sveta. Potom prichádza na rad nepriama reklama. Teda použije sa iba logo cigariet bez zmienky o tabaku. Inou formou je sponzoring rôznych udalostí. Nájde sa už aj oblečenie, whisky, káva a iné. Netešte sa. Ani West extra dávka, či podpora Formuly1 nie sú charitatívnou akciou, ale len podporou fajčenia. Základom pritom je, že sa treba sústrediť na mladých. V roku 1998 boli odhalené dokumenty firmy R.J. Reynolds, ktoré oznamovali, že tabaková spoločnosť hľadala odbyt hlavne medzi 14 a 24 ročnými ľuďmi. V dokumente inej firmy sa píše: "Musíme získať každý rok príslušný počet fajčiarov, aby doplnili stav spotrebiteľov. Mladí sú jedinou náhradou za tých čo odpadli." Mohli kľudne napísať, že sú náhradou za tých, čo otrčili kopytá na rakovinu. Takže "net probľema" získať vzorky cigariet v kluboch a na diskotékach a nájsť ich logá na čiapkach a tričkách. To sa aj oplatí. V Amerike vraj každý deň začne fajčiť 3 000 detí a mladých.

Každý deň nájdeme v správach rôzne nehody, médiá sa venujú problematike drog a AIDS, pričom je to v podstate smiešne. Na následky fajčenia totiž zomrie toľko ľudí, koľko zomrie na následky autohavárii, AIDS, požiarov, samovrážd, alkoholu a drog dohromady. V Čechách každý deň zomrie na následky fajčenia 60 ľudí. Predstavte si, že by sa každý deň v roku len u našich severozápadných susedov zrútilo lietadlo so 60 ľuďmi. Asi by vzniklo všeobecné zdesenie a takéto spoločnosti by prišli o lietadla, a možno aj o gate a osobnú slobodu a ťažko by sme na zastávke po zopár takýchto týždňoch našli logo takejto spoločnosti. Alebo ak by riekli, že oni prispievajú do štátneho rozpočtu, tak by im podnikanie bolo povolené? Prípadne bol by zákaz letov zásahom do slobody podnikania?

Ján DZURDŽENÍK

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.